Malé dievčatko

Ako malá som mala veľký strach z tmy. Občas som sa pozerala s rodičmi dlhšie na televíziu a niektoré relácie pre mňa vtedy asi neboli úplne vhodné. Potom som mávala zlé sny alebo som nemohla veľmi dlho zaspať a mala som pocit, že za oknom niekto obchádza, alebo že na mňa niekto číha v rohu. Koľkokrát som skoro nedýchala, aby som ten tieň nevyplašila a modlila sa, aby som už konečne zaspala a čoskoro sa ukázalo ranné slniečko. Vtedy som nemala ani baterku a vypínač lustra bol veľmi ďaleko. Čo keby na mňa niečo číhalo pod posteľou!

Čakala som na vyslobodenie

Moji rodičia asi nepoznali široké možnosti a rôznorodosť osvetlenia. Stačila by aj malá stolová lampička, ktorá by odplašila všetky nočné mory. Alebo mať za obrázkom krajiny malý ledkový pás , ktorý by som zapla diaľkovým ovládačom a bolo by po strachu. Hlavne sa mi páči, že by som mohla meniť farebnosť a nebola by u mňa v izbičke tma ako vo vreci. Teraz mám v spálni manžela, takže už takými morami netrpím. Navyše už snáď viem, čo je skutočné. Ale aj našim deťom budem musieť poskytnúť ochranu pred tmou.

Ohodnoťte příspěvek